Opäť prinášame podnetné čítanie, ktoré spracovala naša pani psychologička.
Zvládať túto situáciu je nesmierne náročné. Pre deti, rodičov, žiakov...
Odpovedali 4 psychologičky Jana Bašnáková, Eva Vavráková, Pavla Koucká, Kornélia Ďuríková (viac informácií získate v článku - link nižšie).
1. Majte pevný režim
Najčastejšou radou psychologičiek bolo: stanovte si pevný režim. Rodičia by si spolu s deťmi mali dni rozdeliť tak, aby bolo jasné, kedy je čas na učenie, na prácu, na jedlo a kedy si môžu robiť, čo chcú. Je dobré si tento plán nakresliť a dať na viditeľné miesto, napríklad na chladničku. Nezabúdať na spánok!
2. Požiadajte o pomoc blízkych
V radách psychologičiek sa pravidelne opakuje aj odporúčanie požiadať o pomoc blízkych. Starú mamu, ktorá môže deťom cez videohovor prečítať rozprávku, starého otca, ktorý môže priniesť obed a ušetriť nám čas, sesternicu či bratranca, ktorý sa môže s dieťaťom na diaľku hrať hry alebo skladať stavebnicu,. Možno máte kamarátku zo zahraničia, ktorá je ochotná raz týždenne konverzovať s deťmi po anglicky.
Pokiaľ sa dá, môžeme sa napríklad dohodnúť s rodičmi spolužiaka, že sa deti budú v konkrétny deň učiť spolu. Vytvoriť si také mini školské bubliny. Deti budú spolu, bude to pre ne prospešné a aj my sa môžeme lepšie venovať práci.
3. Nebuďte na deti prísni
Nepokoj a nervozitu necítia počas pandémie len dospelí, ale aj deti. Zatvorené školy im zmenili život a odstrihli ich od priateľov. Psychologička Ďuríková upozorňuje, že dištančné vzdelávanie je úplne iný typ vzdelávania ako prezenčné a dieťaťu nemusí pasovať.
Stáva sa, že deti, ktoré boli šikovné, motivované, poctivé, zodpovedné v škole, sa môžu ukazovať počas online vzdelávania presne naopak. Čiže sú demotivované, nedokážu odovzdávať úlohy načas, sú apatické k povinnostiam, a tak sa potom stáva, že dostávajú zlé známky či hodnotenia. Rodičia aj učitelia môžu byť z dieťaťa v takejto situácii sklamaní. „Tu si treba uvedomiť, že toto všetko je veľmi neštandardná situácia a nemusí odzrkadľovať reálne schopnosti a zručnosti detí. Stres, ktorý deti v tomto náročnom období cítia, sa môže podľa psychologičky Bašnákovej prejavovať aj apatiou, plačlivosťou, smútkom, prejedaním sa, nespavosťou alebo hnevom. „To, že je doteraz aktívne dieťa zrazu ‚lenivé‘ alebo spolupracujúce dieťa ‚drzé‘, môže byť prejavom toho, že si so svojimi ťažkými pocitmi nevedia rady. U niekoho sa stres prejaví regresom, teda dieťa sa akoby dostane do nižšieho vývinového obdobia – začne šušlať, byť nesamostatné, vyžadovať prítomnosť rodiča pri zaspávaní, aj keď predtým zaspávalo samo.“
4. Hovorte s deťmi o tom, ako sa cítia
Súrodenecké situácie zväčša dokážu zvládnuť aj bez nás, hoci z nášho pohľadu môže ísť o hroznú hádku. Skôr ako sa do hádky vmiešame a na oboch nakričíme, skúsme počúvať a zistiť, o čo ide,“ hovorí. Rodičom sa odporúča, aby sa detí pýtali, ako sa cítia, a aby aj rodičia opisovali svoje prežívanie deťom. Rozhovory o pocitoch deťom aj dospelým podľa psychologičky pomáhajú spracovať emócie, ktoré cítime. Ak si rodič uvedomí, že jeho reakcia bola prehnaná, je vhodné sa dodatočne ospravedlniť.
5. S partnerom sa striedajte
Ak majú rodičia flexibilný pracovný čas, môžu sa pri deťoch striedať.
Ak však máte s partnerom takmer rovnaký pracovný čas, v takom prípade sa odporúča, aby sa rodičia dohodli aspoň na tom, ktorý z nich bude v ten-ktorý deň pre dieťa dostupnejší.
„Ak nie sú dohodnuté pravidlá, deti majú tendenciu chodiť za rodičom, ktorý je dostupnejší, často je to mama. Ak máte v byte jedno miesto, kde sa môžete fyzicky oddeliť napríklad zavretými dverami, skúste sa každý deň dohodnúť s partnerom, kedy bude mať každý z vás možnosť takto nerušene pracovať,“ navrhuje Vavráková.
6. Zapojte deti do domácich prác
Psychologičky sa zhodujú, že prvé domáce práce môžu doma robiť už deti v predškolskom veku. „Ak dieťa umyje riad či poskladá bielizeň, ušetrí nám tým čas, ktorý môžeme potom venovať zasa jemu.“ Nad nedokonalosťami pri upratovaní máte privrieť oči.
7. Majte eso v rukáve
Ak sa počas dňa objavujú chvíle, keď sa práci musíte urgentne intenzívne venovať, psychologička Jana Bašnáková odporúča mať na takéto situácie pripravený záchranný scenár.
„Môže to byť napríklad krabica s hračkami, ktorú deti dostanú len vtedy, keď máte urgentný pracovný hovor. Dobré sú aj rozprávky na počúvanie či audiokniha,“ hovorí Bašnáková.
Dôležité je aj stanovenie si dlhodobých pravidiel, ktoré bude rodina dodržiavať. Napríklad že pri telefonovaní sa rodičia nerušia a v okolí maminho a otcovho pracovného stola je pracovná zóna, kde sa nehrá.
8. Vezmite deti za kamarátmi
Pre duševné zdravie detí je dôležité, aby boli v kontakte s rovesníkmi a socializovali sa. Je veľmi cenné, ak sa rodičom podarí zorganizovať aspoň nejaké stretnutia s ich kamarátmi za potrebných epidemických opatrení.
Čím je dieťa menšie, tým menej dokáže kontakt cez obrazovku využiť.
Ísť von každý deň je pre dieťa veľmi dôležité, a to aj bez toho, aby sa tam stretlo s kamarátmi.
9. Tablet áno, ale…
Podľa Jany Bašnákovej technológie pre deti môžu byť problémom. „Hlavne vtedy, ak pri nich deti trávia čas, ktorý následne nemajú, aby mohli trénovať a rozvíjať iné oblasti. Pre menšie deti je napríklad kľúčové učiť sa skúšaním a skúmaním okolitého sveta. Predškoláci aj školáci si trénujú sociálne schopnosti v interakciách s kamarátmi či učiteľmi. Deti na zdravý vývin potrebujú celý svet, ten virtuálny nestačí,“ hovorí Bašnáková.
Pri spoločne strávenom čase si môže rodina stanoviť pravidlá, že mobily či počítače nebude používať. Prípadne sa môžu dohodnúť na iných spoločných pravidlách.
10. Najprv A, potom B
Ak si dieťa neplní svoje povinnosti, rodičom dobre funguje pravidlo „keď A, potom B“. To znamená najprv stanoviť podmienku, ktorú dieťa musí splniť, aby dostalo odmenu. Napríklad: Keď si dorobíš úlohu z matematiky, môžeš sa hneď pustiť do stavania bunkra.
„Menším deťom môžu pomôcť aj odmeňovacie systémy,“ hovorí Vavráková. To znamená, že budú zbierať hviezdičky, body alebo minúty na neskoršie hranie videohier. Je však dobré premyslieť si systém odmeňovania vopred, pretože deti si môžu následne pýtať odmenu za všetko a podmieňovať tým svoju pomoc. Napríklad: Izbu si upracem, len ak dostanem hviezdičku.
Vtedy je podľa Vavrákovej dobré vybrať dve alebo tri činnosti, za ktoré dieťa dostane odmenu. Pre staršie deti môže byť podľa nej odmenou napríklad možnosť byť jeden deň „šéfom domu“. To znamená, že bude rozhodovať, čo sa bude jesť na obed či aký si rodina po večeri pozrie film.
11. Nebuďte na seba prísni
To, že „ostatní to zvládajú“, môže byť do veľkej miery ilúzia. „Nevieme, ako to v skutočnosti v rodinách prebieha. Na sociálnych sieťach predsa neprezentujeme svoje zlyhania či každodennosť,“ hovorí Bašnáková.
Je prirodzené, že rodičia robia chyby, občas vybuchnú a nakričia na dieťa, tvrdí psychologička Vavráková. „Dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča, stačí, ak je ‚dosť dobrý‘. Snažíme sa, uznáme, ak urobíme chybu, dokážeme sa z nej poučiť a o svojich chybách hovoríme aj s deťmi,“ hovorí. Upozorňuje však, že pod tlakom môžu byť emotívnejšie aj deti, a preto dokonalosť nevyžadujme ani od nich.
12. Dobite si baterky
Rodičia by podľa viacerých psychologičiek mali myslieť nielen na deti, ale aj na svoje duševné zdravie. Dopriať si oddych, urobiť si radosť a dobiť energiu stačí 30 minút denne.
Voľný čas by pre rodičov nemal byť luxusom, ale prirodzenou súčasťou dňa. Aj vrcholoví športovci si potrebujú oddýchnuť a načerpať nové sily, hovorí Vavráková. „Oddych je pre udržateľný výkon nevyhnutnosť.
